Máte pravdu, knižný trh prekypuje kuchárskymi knihami. Nová kuchárska kniha z pera najpovolanejšej gazdinky Terézie Vansovej je však dielom, ktoré zaručene obohatí každú domácnosť. Recepty, ktoré v nej nájdete, pripravovali naše staré a prastaré matere celé dve storočia a ani v dvadsiatom prvom storočí nestratili nič zo svojej aktuálnosti. Navyše, vďaka obzvlášť krásnej grafickej úprave kniha ulahodí

Petrin príbeh pokračuje. Už síce nehľadá lásku, ale snaží sa zabezpečiť si základ pre lepšiu budúcnosť.

Žofia išla vždy proti osudu. Je pripravená zaplatiť za svoje rozhodnutia akúkoľvek cenu.

Dievčina Ela vyrastá a dospieva v časoch komunizmu. V skutočnosti o komunizmus nešlo, súdruhovia a s nimi povinne celá spoločnosť sa ho iba snažili vybudovať.

Ak by ste Zdochliare hľadali na mape, sú všade. Na začiatku minulého storočia v nich Vilmos Singer postavil dom.

Zlo nie je otázkou psychických úchyliek. Tie najväčšie zverstvá majú na svedomí úplne obyčajní ľudia, stačí, aby sa im naskytla príležitosť.

Príbeh Dídžeja sa začína na dedinských diskotékach reálneho socializmu osemdesiatych rokov minulého storočia. Autor sa s čitateľmi delí o často neuveriteľné príhody z vtedajších diskoték aj z nástupu divokého nočného života v našom hlavnom meste po nežnej revolúcii.

Bendzákov človek v zbierke mikropoviedok je nepragmatický, nepracuje, premýšľa, hľadí von oknom, pozerá sa na svet, ktorému nechce a nemôže rozumieť. Ale možno je to inak.

Kniha kresieb Fera Guldana na motívy Mira Poláka je reakciou autorov na prítomnosť, na to, čo sa deje na Slovensku (i vo svete). Irónia, absurdita a extrém sú ich pomôckou na pochopenie, lebo ako píšu autori ak sa dívame na jednotlivé udalosti vlažne a ľahostajne, môže nám ich podstata uniknúť. 131 kresieb je presne toľko správ o Slovensku za obdobie prvého polroka 2020. Nepochybne pomôžu tomu, kto

Umenovedec a estetik, ale aj axiológ, filozof a psychológ Marian Váross patril medzi najvzdelanejších Slovákov druhej polovice 20. storočia. Výber z jeho publicistickej tvorby – zbierka esejí a glos, úvahy o dialektike, človeku a strachu, o analógii v dejinách, viere a ideáloch, o spoločenských systémoch, o politike medzi privátnym a verejným, o reálnom (alibistickom) socializme či komunistickom cynizme,

Viac ako jeden a pol storočia ohrozoval územia dnešného Slovenska krvavý tieň osmanského polmesiaca. Od pamätnej bitky pri Moháči v roku 1526, keď vojská sultána Sulejmana I. rozdrvili uhorskú armádu, až do oslobodenia Nových Zámkov v roku 1685 podnikali turecké hordy hrôzostrašný seriál nájazdov a lúpežných výprav na domovinu našich predkov.

Čo do obsahu ide o ojedinelú publikáciu určenú nielen pre zberateľov umenia, ale všetkých, ktorí majú radi výtvarné umenie. Je voľným pokračovaním úspešného titulu Zberateľ alebo Zmluvy s diablom (Artforum, 2012). Autor v nej píše o všetkom, čomu sa zberateľ umenia nemôže vyhnúť.

Román Juraja Bindzára, dvojnásobného finalistu Anasoft litera. Je to román so zlým koncom.

Antológia Krátka próza druhej polovice 19. storočia predstavuje žáner krátkej prózy (poviedka, besednica, fejtón, kresba, črta, žánrový obrázok, humoreska), ako sa rozvíjal v slovenskej literatúre druhej polovice 19. storočia. Autori zaradených próz poväčšine (s výnimkou G. K. Zechentera-Laskomerského a M. Kukučína) za sebou nezanechali rozsiahlejšie dielo, mnohokrát sa dostali na okraj literárnohistorického

Poviedky, alebo len krátke reflexie v knihe Čechánky nie sú o neuveriteľných veciach, nie sú ani o neobyčajných ľuďoch a ani o absurditách z televízneho bulváru. Sú len o každodenných strastiach a slastiach, ktoré pri krátkom behu životom môžu postretnúť každého z nás... Prinášajú zažité či prerozprávané príbehy obyčajných ľudí, príbehy dávno minulé, nedávne, ale aj také, ktoré sa stali len včera.

Próza Jeseň sa odohráva v 90. rokoch 20. storočia. Udalosti denného života, práca na divadelnej hre, nový scenár, prestrihy do minulosti, blízke osoby (žena, dcéra, vnučka, ale aj mŕtvi rodičia), svet (prímestská dedina, niečo z Bratislavy), to všetko poprekladané reflexiami najmä na biblické témy.

Štvrtý zväzok súborného diela Ivana Kadlečíka obsahuje texty posledných troch kníh Ivana Kadlečíka, fotografickú prílohu a kompletnú bibliografiu autora. Memoárová próza Žiť sa dá len autobiograficky opisuje roky strávené v nútenej izolácii ako disident.

Príbeh Reného, mladého spisovateľa, ktorý z pozície redaktora závodného časopisu pozoruje absurdný svet reálneho, či priam surreálneho socializmu, jeho kolegýň, kolegov a súdruhov. Reedícia knihy s autorovou vsuvkov, dopísanou len pre toto vydanie.

Skutočný príbeh starej bratislavskej rodiny z vily na Palisádach Píše sa rok 1918, keď nám autorka otvára dvere dorodiny, kde vzdelanie, morálka a princípy zohrávajú podstatnú rolu, a zatvára ich takmer o sto rokov neskôr, keď tieto atribúty života nadobúdajú skreslenú formu. Stávame sa svedkami skutočného príbehu vyššej strednej vrstvy, jej úspechov aj pádov.

Bojácni žartujú o smrti, odvážni žartujú s ňou. Denník nebožtíka sa končí vetou: „Nič ľahšie, ako umrieť, veď to sa doteraz podarilo každému.“ Je sťaby ľahkovážna, ironická, môže sa zdať až frajersky opovržlivá, slina uličníka na tvári Majestátu.