Zbierka poviedok Svetlany Žuchovej (1976). Poviedky publikovala v časopisoch Romboid, Rak, Vlna a v zborníku Poviedka 2001.

Pohyb v mŕtvom uhle je životný štýl, pri ktorom rozprávač cudzopasí ako súčasť iných ľudských existencií bez toho, aby si to uvedomovali. Vytváraním jedinečných záznamov a spájaním netušených súvislostí podáva z tejto pozície unikátne svedectvo o tom, že naše predstavy o životoch ľudí okolo nás a skutočné životy, ktoré títo ľudia žijú, sú často dva rôzne vesmíry z celkom iných galaxií.

Text knihy Obnovenie poriadku vznikal v rokoch 1975-77 a je brilantnou analýzou normalizačného režimu, ktorý v Československu po uvoľnených šesťdesiatych rokoch znovu nastolil „poriadok“. Milan Šimečka vychádzal z premisy, že zdanlivé obnovenie poriadku sa uskutočnilo za cenu duchovnej a mravnej krízy spoločnosti, ktorú tak fakticky deštruovalo. Súčasťou tohto procesu bol systematický nátlak na ľudí

Kniha vznikala v rokoch 1983-84, v období normalizačnej šede, a zaradila sa medzi zásadné texty československého disentu. Napriek svojmu veku je táto mimoriadna zbierka meditatívnych fejtónov zvláštne aktuálna aj dnes.

Červené svetlá, džez, drinky a dvaja ľudia, ktorých k sebe pritiahla nevysvetliteľná sila a spojilo tajomstvo s fatálnymi následkami. Kto je ona a kto je on?

Ak by sa k tejto knihe podávala hudba, bol by to určite Duke Ellington! Ak chcete vedieť ako sa môžu objaviť vrany v záchodovej mise, alebo prečo šľapal Gérard Depardieu kapustu vo vani, pustite si platňu na gramofóne a začnite čítať. Brilantne napísané poviedky plné absurdných situácii a neočakaných koncov Vás okamžite prenesú do surrealistického sveta.

Pesničkové texty Tomáša Ďurovku po dvadsiatich rokoch skáču dole z klubového pódia v knižnej podobe, ktorú ilustrovala Broňa Schragge. Shooty o knihe: \\\"Mnohé sa zmenilo.

Herečka Jana Oľhová precestuje za svojou prácou tisíce kilometrov v ohrkaných vagónoch druhej triedy. Počas svojich ciest sa chcene, či nechcene stáva súčasťou iných ľudských príbehov.

Próza Modré obdobie známej spisovateľky Viery Švenkovej, beletrizované zápisky z obdobia po auguste 1968, patrí do tzv. zásuvkovej literatúry. Zachytáva osudy politicky prenasledovaných novinárov, ako ich čiastočne zažila na vlastnej koži.

Brehy Blatenského jazera už nie sú opustené. Práve tu zvrhnutý nitriansky knieža vybudoval nový domov pre seba, svojho syna i priateľov.

Prvá svetová vojna priniesla Európe hrôzu, akú si predtým nik nedokázal predstaviť. Rakúsko-Uhorsko mobilizovalo mužov všetkých svojich národností a nútilo ich položiť život za cisára, ku ktorému necítili úctu, a za krajinu, ktorá im bola žalárom.

Vypijete vaňu? Čo chutí chlpatým?

V týchto krátkych a strohých esejistických textoch sa autor pokúša identifikovať, popísať a následne aj demaskovať tie spoločenské javy, a to bezohľadu na typ režimu, v ktorých sa mu „prichodilo“ žiť, ktorých výskyt deformujú „optimálny“ spoločenský vývin, sú identifikovateľné ako problémové, a ktoré pregnantne signifikujú ich negatívne stránky. Ide napríklad o také javy ako globalizácia, prznenie

Peter Hotra napísal v svojej päťdesiatke podivuhodný debut - príbeh muža, trpiaceho psychickou poruchou.´ V svojej knihe zahŕňa pocity mnohých súčasníkov - márny boj proti démonovi v svojom vnútri, rezignáciu, život \"pod čiarou\", ale aj večnú snahu vyplávať z dna vnútorného močiara, do ktorého ho choroba uvrhla. Debut má v sebe črty autobiografie, je písaný formou denných zápiskov, v ktorých sa prejavuje

„Mariška Kremenákovie a Paľko Lieskovan sú deti, radosť na ne pozreť. Akoby pre seba súdené.

Jana Bodnárová (1950), jedna z našich najpozoruhodnejších prozaičiek, prichádza na predvianočný trh s novým románom vo fragmentoch Náhrdelník/Obojok. Dej románu rámcujú roky druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska (obyvatelia Liptovského Mikuláša sa v ňom zrejme „nájdu“) a súčasnosť.

Autor s pečlivostí a pomalostí koronera ohmatává historii i současnost prostoru, který je vymezen titulem a kterým se prohnala světová válka, a zásadně tak poznamenala jeho obyvatele. Svět, kde se žitá skutečnost prolíná s tou mytickou i paramytickou, obývají lidé nadaní nadpozemskými vlastnostmi.

Příběh o zdánlivě obyčejných lidských osudech. Do života hlavních hrdinů zasahuje minulost a převrací zaběhlý stereotyp.

Pararomán Návrat Krista autor vystaval ako literárnu koláž faktografie s fantáziou. „Skúsený a uznávaný prozaik sa tu pokúsil v dosť náročnom texte odpovedať na tie najzákladnejšie otázky, ktoré by mali znepokojovať ľudstvo ako celok, ale aj každučkého, čo len trocha súdneho a zodpovedného ľudského tvora.

Román Stanislava Rakúsa zachytáva hodnotovú stratifikáciu zvráteného systému normalizácie, ktorý vytláča na perifériu schopných a favorizuje neschopných či bezcharakterných ľudí. Hlavný protagonista, prozaik a teoretik literatúry Adam Zachariáš, sa pokúša cez „poetiku nenapísanosti“ zobraziť pravú tvár tohoto obdobia.