Autorka v zbierke poviedok prezentuje v čitateľsky príťažlivom podaní nové možnosti umeleckého štýlu, suverénne a ľahké ovládnutie slova, presný a živý jazyk, spontánnosť aj iróniu. Panoptikum postavičiek a jemne presakujúca atmosféra dnešnej Bratislavy dokresľuje dôraz autorky sústrediť sa na vnútorný svet hlavných hrdinov a ich spôsob vyrovnania sa s tragickými bizarnými i neraz grotesknými životnými

Táto kniha je výberom z tvorby za viac ako desať rokov. Tvorí ju osem poviedok.

Zbierka krátkych básní, krátkych poviedok a krátkych drám pobaví, poteší i prinúti k zamysleniu. Knihu ilustroval Milan Prekop.

Osud jednej slovenskej rodiny z okolia Banskej Štiavnice naprieč celým dvadsiatym storočím. Mozaikový príbeh, v ktorom sa stretli autorovi starí rodičia.

Kniha, sa mala pôvodne volať Národná svätyňa, resp. Národný panteón. Znelo to však príliš pateticky.

Peter Stolár začal svoju kariéru ako vekslák, ešte počas štúdia na gymnáziu. Pred tuzexom predával bony.

Dvojzväzkový román slovenskej autorky o láske a spoločenských problémoch v hornom Uhorsku v druhej polovici 19. storočia. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Táto knižka sa zrodila vďaka internetu. V r. 2000 bol tento text umiestnený na stránke www.enigma.sk a stal sa mediálne známy ako 1. slovenská e-kniha.

Medzi mladými manželmi Kamilou a Dušanom to v poslednom čase poriadne škrípe. Dcéra Vanesska bola donedávna pre oboch centrom vesmíru, no po tom, ako Dušana žena upodozrieva, že si našiel milenku, rodina sa rozsypáva.

V Európe zúri druhá svetová vojna a v jednom bezmennom slovenskom mestečku sa odohráva príbeh osemnásťročného Igora a Židovky Evy, dvoch mladých ľudí, ktorí prežívajú svoju prvú lásku. A práve v tomto mestečku pod viničným vrchom, ktoré je zdanlivo na periférii všetkého diania, sa odkrývajú charaktery ľudí, ktorých činy sú poznačené vplyvom politických udalostí, keď sa na Slovensku šíri fašizmus a

Směsice surovosti a něhy, fantazie a kruté skutečnosti, historických i rodinných událostí, které spojuje magické jméno města Lučenec – Lošonc, v němž se prolínají národy, kultury, osudy, vztahy: minulost a přítomnost. První próza talentovaného „zapisovače“ do sešitků je zkrátka skvělá.

Kniha o starnutí a o tom, čo vás čaká, keď ste ženou, čas sa stane nepriateľom a nepomôže ani životná poistka. Táňa a Regina sú priateľky, dve starnúce ženy, ktorých život sa nevyvíjal tak, ako si predstavovali.

Obyvatelia Malebnej krajinky pod Drobnými veľhorami sporadicky miznú. Iní urobia – celkom nečakane – závratné kariéry.

Súbor desiatich esejí o desiatich prikázaniach, inšpirovaný cyklom filmov poľského režiséra Kieslowského. Daniel Pastirčák je teológ, mysliteľ, ilustrátor a publicista.

Rozprávačkou príbehu bohatého na dobové reálie a smiech cez slzy je Icíkova Anička, vystrkovská hviezdička. Ani nie Židovka, len Icíkova, teda dcéra bánovského komunistu, čo sa kamarátil s krivonosými.

Príbehy z tajomného kontinentu plného chudoby, ale hlavne krásy a záhad. Mýty a rozprávky, ktoré vznikali v oblastiach južne od Sahary, plnili množstvo dôležitých úloh.

Román Miramar, s. r. o. tvoria tri zdanlivo samostatné celky, venované trom hlavným postavám, medzi ktorými prichádza k silnej vzájomnej interakcii. Zdanlivo jednoduchý príbeh o troch priateľoch, ktorí sa v minulosti rozhodli založiť spoločnú firmu, nadobúda spôsobom rozprávania nové dimenzie.

Fejtóny Zavadzajme tu! písal Ján Štrasser pre denník SME od septembra 2011 do októbra 2014. ...Kniha je podobne ako predchádzajúce publicistické knihy Jána Štrassera Dobrý deň z Bratislavy (1997), Dvojhlavá karta (1999), Kráľ je polonahý (2004) a texty pre server Aktuálne.sk (2006 – 2007) súborom fejtónov, publikovaných pre potrebu chvíle.

Románový debut jedného z najčítanejších a najpredávanejších slovenských autorov aj po rokoch presvedčí, aké dôležité v živote človeka je hľadanie osobnej slobody.

Táto čítanka predstavuje Teréziu Vansovú doma i na cestách predovšetkým ako spisovateľku, ktorá sa najosobitejšie prejavovala vtedy, keď svoje písanie opierala o dokumentárne podložie, a to nielen v biografii či v cestopise, ale aj v historickom románe, ktorého „realita“ zachytená v súdnych spisoch je taká príšerná, že sa pod jej rukami mení na „romantický obraz“.